Kuniklö, odhodlaný malý zajac snežný (2. časť z 2)

Gordot si uvedomil, ako veľmi vyľakal Kuniklö, zajaca snežného. "Ach, mrzí ma, že som ťa vystrašil, zajačik. Prosím, neboj sa! Mal by som ti ďakovať za všetky tie ingrediencie, ktoré si mi priniesol. Som taká šťastná, že sme sa konečne stretli."

Hlavný kuchár Santovej dediny sa priateľsky usmial a Kuniklö sa trochu uvoľnil. "Samozrejme," vysvetlil Gordot, "nie som Holhooja, takže vám nerozumiem, ale možno to uhádnem. Vyzerá to tak, že sa možno trochu hanbíš?"

Kuniklö prikývol. Páni, nemôžem tomu uveriť, - pomyslel si, - nie je naštvaný, že som tu!

Gordot sa usmial: "Kuchyňa sa ti musí naozaj páčiť, zdá sa, že dobre poznáš svoje ingrediencie."

Kuniklö opäť hrdo pokýval hlavou.

"Keďže si to bol TY, kto našiel Žiarivé jarné klíčky, Koreň cukrovej nite a Bobule gumovníka a ďalšie ingrediencie a pomohol si pripraviť moje najnovšie jedlá, ktoré sú také chutné pre všetkých škriatkov v Santovej dedine, mám veľmi špeciálnu misiu, s ktorou by som bol rád, keby si mi pomohol," povedal Gordot. "Chcel by si so mnou na tomto projekte spolupracovať?"

"Gordot chce, aby som mu pomohol!" A Kuniklö s vrtením svojho huňatého chvosta a šklbaním svojho šklbaného nosa vyskočil od radosti... a takmer spadol z pultu! Ups!

Gordot sa zasmial: "Beriem to ako áno! Ale najprv sa musím dobre vyspať. Uvidíme sa zajtra!"

Šéfkuchár sa vyčerpaný po prebdenej noci vydal do svojej postele! Kuniklö tiež zamieril domov, do svojho útulného hniezda v lese. Bol však taký vzrušený, že takmer nemohol spať!

Nasledujúci deň sedel Kuniklö na svojom zvyčajnom mieste, aby sa pozeral, a premýšľal, s čím to Gordot potrebuje jeho pomoc. Deň prebehol normálne, kuchári z Kapuniek sa venovali prípravám na jarnú slávnosť, ktorá sa mala konať na druhý deň. Bolo ťažké zostať v pokoji a čakať do konca dňa, keď sa ostatní elfovia konečne vydali domov.

Keď odišli, Gordot zamieril k dverám, aby sa poobzeral okolo seba, a premýšľal, či sa Kuniklö niekedy objaví. Najviac ho prekvapilo, keď uvidel zajaca, ako sa pretláča cez okno. "Tak takto si sa dostal dnu!"

Kuniklö nastražil uši, dychtivý dozvedieť sa, ako pomôže svojmu hrdinovi.

Elf sa prikrčil, aby sa podelil o svoj plán: "Zajtra je Sviatok jari, ale pripravujem pre všetkých mimoriadne prekvapenie. Špeciálny recept na čokoládové vajíčka, na ktorom som pracoval. Ale neviem, či ho sám dokážem vyrobiť dosť. Pomôžeš mi?"

Kuniklö vyskočila do vzduchu a urobila salto. Samozrejme!" pomyslel si nadšene. Gordot prikývol a považoval odpoveď šťastného zajaca za "Áno!".

Gordot odmeral ingrediencie, zatiaľ čo Kuniklö sa ponáhľal sem a tam zo špajze a prinášal všetko, čo kuchár potreboval. Bola to ťažká práca, ale malý zajac rýchlo našiel presne to, čo bolo potrebné.

Náklad za nákladom čokoládových vajíčok smeroval do mnohých pecí a z nich von, keď obaja spoločne pracovali až do noci. Podarilo sa im všetko uvariť a vychladiť, pričom do východu slnka zostávalo už len pár hodín.

Po hodinách výroby vajíčok s prekvapením ich už stačilo len zabaliť a rozniesť dobroty. Kuniklö vypustil veľké zubaté zívnutie a rozhliadol sa okolo seba. Ach nie!" uvedomil si, že Gordot zaspal!

Zajačik k nemu prihopkal a niekoľkokrát jemne udrel elfa po hlave... nič. Hlasno ťukol zadnou labkou do podlahy... nič! "Ach bože, čo ak ho nedokážem zobudiť? Možno si potrebuje len rýchlo oddýchnuť, ja zatiaľ zbalím vajíčka!

Kuniklö tak aj urobil, poskakoval okolo pultu s pestrofarebnými vreckami, ktoré Gordot rozprestrel, a do každého z nich vhodil jedno chutné vajíčko. Snažil sa ich baliť čo najhlučnejšie v nádeji, že to spiaceho škriatka prebudí. Ale nech sa snažil akokoľvek, zajačik nedokázal Gordota prebudiť, bol jednoducho príliš unavený!

"Čo budem robiť? Ak vajcia nedonesie, celá táto práca bude zbytočná. Nemôžem Gordota sklamať. Kuniklö premýšľal, ako len vedel, a pritom poskakoval po izbe sem a tam, keď ho zrazu niečo napadlo!

Predtým v ten deň videl, ako okolo kuchynského okna prechádza škriatok Craftician a za sebou vozí miniatúrne detské sánky. Keby ju našiel, pomyslel si Kuniklö, mohol by všetky vajíčka rozviezť po dedine a doručiť ich!

Kuniklö zamieril k dielni na výrobu hračiek, odhodlaný nájsť cestu dovnútra. Keď tam prišiel, s radosťou zistil, že dvere sú mierne pootvorené. Jeden z remeselníkov musel pracovať dosť dlho a cestou von ich zabudol zavrieť!

Vkradol sa dovnútra, ostražitý pre prípad, že by bol niekto nablízku, a prešiel okolo pracovných stolov a hromád rozpracovaných hračiek. "Aké šťastie!" pomyslel si, keď zbadal sane, ktoré hľadal, sedieť vedľa jedného zo zadných pracovných stolov. Zdalo sa, že sú preňho presne tak veľké, a dokonca mali vpredu popruhy!

Kuniklö náhle zastal, keď počul, že sa na druhej strane miestnosti niekto hýbe, a vrhol sa za sane, schúlil sa a skryl.

Nechoď sem, nechoď sem, - dúfal sám pre seba. Po niekoľkých napätých chvíľach Craftician odišiel a zavrel za sebou dvere. 'Ale nie! Ako sa odtiaľto teraz dostanem!

Kuniklö vyskočil a zatlačil na dvere. Nemal šťastie, boli príliš ťažké na to, aby sa pohli. Uši mu sklamane klesli. Ožil, keď zbadal niekoľko škatúľ naukladaných pri dverách: "Ja sa nevzdám! Možno sa mi podarí jednu z tých krabíc prisunúť k dverám a pomocou nich dosiahnuť na kľučku.

Preskočil ku škatuliam a strčil do nich tak silno, ako len mohol, a napol sa na krabice. Veľmi pomaly sa jedna uvoľnila a začala sa posúvať, centimeter po centimetri. Kuniklö potreboval niekoľko prestávok, kým ich konečne posunul pred kľučku dverí.

Zadychčaný od tejto námahy vyskočil na škatule a natiahol sa po kľučku. Len tak tak sa mu to podarilo a držal sa dosť dlho na to, aby kľučku stiahol. S úľavou sa dvere otvorili.

Kuniklö sa zvalil dnu a ponáhľal sa späť, aby vytiahol sane von a vrátil sa do kuchyne.

Kuniklö plný odhodlania naložil do saní všetky čokoládové vajíčka a nastúpil na remene. Spočiatku to bolo trochu nemotorné, pretože hračkárske sane neboli celkom určené pre snehuliaka, ale napokon sa mu to podarilo. Zadné labky držal tak akurát, aby sa mohol šmýkať ako na lyžiach, a čoskoro nabral trochu rýchlosti.

Hups! Malý zajac sa na lyžiach preháňal po Santovej dedine s miniatúrnymi sánkami v závese a pri každom zo škriatkovských domčekov zhadzoval vajíčka. Je to ťažká práca a Kuniklö musel absolvovať veľa ciest z kuchyne tam a späť, aby si ich znovu naložil. Tesne pred východom slnka doručil posledné vajíčka a ponáhľal sa na saniach späť do Dielne hračiek. Bol vyčerpaný!

Keď slnko prebudilo Dedinu, ozvali sa výkriky nadšenia, keď prebúdzajúci sa škriatkovia našli svoje skoré dobroty na Sviatok jari. "MŇAM!" Výkrik a radosť. Tieto čokoládové vajíčka sú najlepšie!" zvolali. "Mohol ich vyrobiť len Gordot!

Všetci vďační škriatkovia sa vybrali do kuchyne, aby sa poďakovali šéfkuchárovi, hoci na svoje prekvapenie zistili, že chrápe v kresle pri svojej lavici!

Potom si však elfovia všimli, že nie je sám.

...Na kolenách mu tvrdo spala malá snehuliačka.