Kuniklö, odhodlaný malý zajac snežný (1. časť z 2)

V okolí Santovej dediny žije veľa zvierat a jedným z nich je zajac snežný, Kuniklö. Vyzerá rovnako ako ostatní členovia jeho rodiny, má mandľovité uši, dve veľké zadné labky v tvare snežnice (dobré na skákanie v snehu) a šklbajúci sa nos, ktorý nikdy nie je v pokoji. Počas chladných mesiacov má žiarivo bielu zimnú srsť, ale keď sa oteplí, zmení sa a má čokoládovo hnedú srsť.

Kuniklö najradšej sedával pri kuchyni a s malým kŕčovitým nosom vyňuchával lahodné vône, ktoré sa šírili zvnútra. Vždy bol veľmi zvedavý, čo robia elfovia, ktorí varili pre dedinu. Vyšplhal sa ku kuchynskému oknu, ktoré kapunkovskí škriatkovia nechávali otvorené na čerstvý vzduch, a krútil svojím talentovaným nosom, aby zistil vôňu jednotlivých ingrediencií, kombinácie prísad a snažil sa zapamätať si vône rôznych chutí.

Z počúvania ich rozhovorov Kuniklö spoznal niektorých elfov po mene, najmä Gordota, hlavného kuchára dediny. Bol však príliš plachý na to, aby sa predstavil. Veľmi si želal, aby ho pustili do kuchyne a pomohol im, ale čo ak ho tam elfovia nechceli? Bol príliš nervózny z toho, že by ho kuchári odohnali, a tak sa uspokojil s tým, že ich pozoroval, trochu skrytý pred zrakmi, vonku na parapete.

Všetko sa zmenilo jedného dňa, keď Kuniklö, ktorý sa pozeral zo svojho zvyčajného miesta na parapete, počul, ako sa Gordot rozčuľuje v kuchyni. Zajačik šklbol ušami a prihopkal bližšie k oknu, ktoré bolo otvorené na zajačiu škvrnu, aby lepšie počúval.

"Všetko je zničené!" zvolal Gordot. "Ak sa mi nepodarí zohnať Žiarivé jarné klíčky do tohto receptu, pani Clausová bude veľmi sklamaná. Je to jej obľúbené jedlo v tomto ročnom období! Huby vyklíčia len pri prvom daždi, ale nikdy ich nestihnem nájsť pred zajtrajšou veľkou večerou." Gordot vyzeral strašne sklamaný a unavený. "Aká škoda!" Vzdychol si, keď si vyzliekol zásteru a smutne zhasol svetlo, pre toto popoludnie skončil.

Kuniklö vedel, že Žiarivé jarné výtrusy sú huby, ktoré rastú len v začarovaných lesoch okolo Santovej dediny. Vyzerajú veľmi podobne ako marshmallow a aj chutia ako oni, ale s posypom žiarivých, chrumkavých cukríkov a stredom z lepkavej čokolády. Určite sú vynikajúce! Niet divu, že si ich pani Clausová zamilovala. Mohli by však byť vzácne, pretože rastú len pod niektorými ťažko dostupnými stromami v lese.

Vtedy dostal nápad... že chýbajúcu ingredienciu nájde sám!

Malý zajac, odhodlaný pomôcť Gordotovi, sa vydal do lesa hľadať. Hlbšie a hlbšie poskakoval, celý čas šúchal nosom a pozorne hľadal žiariace vrcholce týchto chutných a vzácnych húb. Popoludnie ubehlo ako voda, Kuniklö bol poriadne unavený a rozhodol sa na chvíľu si oddýchnuť, medzi koreňmi obrovskej jedle.

Slnko rýchlo ubúdalo a on začal mať pochybnosti: "Aký som to hlúpy zajac!" pomyslel si. 'Ako hlúpo som si myslel, že môžem pomôcť elfom, len keď použijem svoj nos. Hádam som sa za celý ten čas, čo som vyňuchával potraviny z Gordotovej kuchyne, nič nenaučil!

Už sa takmer chystal rozplakať, keď zrazu z konárov nad ním, priamo pred zajačikovu tvár, spadla borovicová šiška a tak ho vyľakala, že sa odplašil a schoval sa v kríkoch. Srdce sa mu rozbúšilo, ale po niekoľkých hlbokých nádychoch sa upokojil a v nose mu začalo škrípať od vône niečoho známeho.

Zabudol na tmu, Kuniklö sa pustil do čuchania a sledoval pach, až kým si neuvedomil, že sa mu to podarilo! Našiel plást veľkých, šťavnatých Žiarivých jarných klíčkov a mohol zachrániť deň!

Nazbieral do košíka čo najviac húb a začal sledovať stopy späť z lesa. Kým sa vrátil do dediny, všetci už tvrdo spali. "Tak dobre," pomyslel si Kuniklö, "môžem nechať huby v kuchyni a nikto nebude vedieť, že som to bol ja.

Po prvýkrát v živote sa malý zajac vkradol cez okno kuchyne, namiesto toho, aby sedel vonku. Našťastie bolo stále podopreté, ale aj tak sa musel trochu krútiť a tlačiť, aby sa dostal dovnútra.

Keď už bol vnútri, na chvíľu zamrzol úplne nehybne. Bolo to preto, lebo sa chcel uistiť, že je sám... ale aj preto, že bol taký ohromený, že je konečne vo vnútri svojho obľúbeného miesta!

Kapunkova kuchyňa bola zvnútra ešte lesklejšia a krajšia ako zvonka. Kuniklöove oči boli veľké a okrúhle ako taniere naukladané na policiach a vnímali ten nádherný pohľad. Tak veľmi ho lákalo prehrabávať sa a skúmať, ale nebol čas.

Našiel si miesto na pulte vedľa Gordotovej obľúbenej misky na miešanie a nechal tam Žiarivé jarné klíčky. Mikulášov šéfkuchár bude mať ráno veľkú radosť!

Po vykonaní tohto dobrého skutku sa Kuniklö vybral domov, aby si zaslúžene oddýchol.

Na druhý deň skoro ráno sa Kuniklö zobudil super skoro, bol taký vzrušený, že počúval z parapetu a počul reakciu na svoju ťažkú prácu. len čo Gordot vošiel do kuchyne, všimol si huby a zakričal: "To sú Žiarivé jarné klíčky, presne to som potreboval! Ale odkiaľ sa vzali?" Celé dopoludnie sa vypytoval ostatných škriatkov Kapuniek, ktorí pomáhali v kuchyni.

"Nano, ty si ich zohnal?" Spýtal sa nízkeho elfa, ktorý prišiel ako prvý.

Nano pokrútil hlavou a prešiel k hríbikom, aby sa na ne pozrel: "Ja som to nebol, možno to bol Kyoki? Včera tu bola neskôr ako ja."

"Čo som bola ja?" spýtala sa Kyoki, ktorá práve prichádzala na šichtu do kuchyne. trochu sa obávala, že Gordot našiel niečo, čo urobila zle. Šéfkuchár bol milý, ale naozaj náročný na to, aby boli veci tak akurát.

"Žiarivé jarné klíčky, niekto ich nechal pri mojej miske na miešanie. Kto iný by vedel, čo práve potrebujem?" Gordot zmätene vysvetľuje.

Kyoki sa poškriabe na hlave. "Dobrá otázka, Gordot, v lese som však ešte nebol. Možno si z teba niekto vystrelil."

Gordot sa poškriabal na hlave, úplne zmätený tou záhadou!

Malý zajac sa rozhodol, že nabudúce, keď bude Gordot potrebovať nejakú ingredienciu, napríklad bobule Gumdrop na sladké želé alebo koreň cukrovej vaty na ozdobu, pôjde ju nájsť. Vždy bude Gordotovým tajným pomocníkom.

A tak aj urobil, na druhý deň a na ďalší a na ďalší. Nechával Gordota šťastného, ale dosť zmäteného! Aj keď bol veľmi zaneprázdnený prípravami na jarnú slávnosť, šéfkuchár jednoducho musel zistiť, čo sa deje, a rozhodol sa zostať celú noc v kuchyni, aby tajomného dobrodinca chytil.

Zostať hore bolo pre Gordota dosť náročné. Pristihol sa, že si pochutnáva na koláčikoch a zákuskoch, aby sa pokúsil vyplniť čas, kým čaká na súmrak. Nakoniec sa Kuniklö ako zvyčajne prešmykol cez okennú štrbinu a vyskočil na stoličku, aby sa dostal k pultu. Práve keď nechával ingredienciu na zvyčajnom mieste, vyskočil Gordot.

"Ahá!" Gordot vykríkol, čím zaskočil už aj tak nervózneho Kuniklöa. "Takže ty si ten zákerný pomocník!"

Kuniklö zdesene zastal na mieste. O-ohhhhh! Čo by sa mu teraz stalo? Vykázal by ho Gordot navždy z kuchyne?

Vráťte sa neskôr a prečítajte si, čo sa s Kuniklöom stalo ďalej!